Na našich
základných a stredných školách sa už roky vyučuje náboženská výchova,
prípadne jej alternatíva etická výchova, inak povedané, jedna alebo druhá
alternatíva úplne zbytočného predmetu, teda aspoň v dnešnej podobe.
Samozrejme, spoločnosť potrebuje dbať na morálku budúcej generácie, toto však
rozhodne nie je dobrý, a už vôbec nie efektívny, spôsob. Myslím, že len
naozaj naivní ľudia si môžu myslieť, že ak dieťa v tomto smere dostalo
nedostatočnú výchovu doma, môže mu pomôcť jedna hodina týždenne, či už náboženskej
alebo etickej výchovy. Aby som však len nekritizoval. Myslím si, že náboženská výchova nie je zlý
nápad, vedomosti o náboženstvách sú podľa mňa dôležitou súčasťou
všeobecného rozhľadu a v správnej forme by aj náboženská výchova
mohla byť hodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musela by však byť realizovaná
v úplne inej forme. V tomto článku sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť
to, čo považujem za najzávažnejšie chyby pri výuke tohto predmetu na slovenských
školách a môj osobný názor, v akej forme by dával aspoň aký - taký zmysel.
1. Náboženská výchova v jej momentálnej forme je diskriminačná pre náboženské menšiny.
Áno, teoreticky
každé dieťa, respektíve jeho rodičia (keďže deti na prvom stupni základných
škôl sú príliš malé na to, aby mali vlastný názor na náboženstvo), dostane
možnosť výberu. Problém je však v tom, že ak nie je v škole dostatok
detí hlásiacich sa na konkrétne náboženstvo, hodiny sa proste neotvoria.
V praxi to znamená asi toľko, že okrem katolíkov, sú príslušníci rôznych
iných náboženských názorov v mnohých školách na Slovensku diskriminovaní. Zástupcovia náboženských menších pritom podľa posledného sčítania tvoria až 38%
slovenskej populácie.
Podľa môjho názoru
je jediným logickým riešením tohto problému zmeniť náboženskú výchovu na
ozajstné vyučovanie a namiesto toho, aby sa deti v škole delili podľa
náboženského vyznania, mali by sme ich nechať po kope a všetky učiť to isté.
Samozrejme, v takom prípade je nevyhnutné, aby sa terajšie učenie sa štýlom,
prečítajme si pár príbehov z Biblie (nepredpokladám, že sa na Slovensku
niekedy vyučovala náboženská výchova nekresťanského charakteru), zmenilo z učenia
náboženstva, na učenie o náboženstvách všetkých, respektíve tých
dôležitejších. Keďže náboženstiev je viac ako 10 000, učiť deti o všetkých
je nemožné, no spraviť prehľad vývinu tých najhlavnejších v priebehu
dejín, spomenúť rozvoj prvých kultov, doby v ktorých prevládali aj v Európe
polyteistické náboženstvá, vývin monoteistických náboženstiev a nakoniec spomenúť,
v čo veria najväčšie súčasné svetové náboženstvá, by nemal byť problém.
2. Škola nie je miesto pre kázne, na tie sú
kostoly.
Ďalším problémom
náboženskej výchovy na našich školách je práve to, že sú vyučované ľuďmi, ktorí
nemajú so školstvom úplne nič spoločné. Ako niekto, kto náboženskú výchovu
kedysi zažil viem, že väčšinou nejde o vyučovanie, ale o kázne. Niečo
také považujem za neprípustné. Kázne patria do kostola, majú tam svoje zaslúžené
miesto a mali by tam ostať. V škole sa má učiť a učiť by mali učitelia,
ľudia ktorí študovali pedagogiku a majú na to kvalifikáciu.
Vo forme
vyučovania náboženskej výchovy, ktorú som načrtol v prvom bode, by sa tejto
úlohy mohli zhostiť bez najmenších problémov dejepisári. Na vyučovanie
uceleného obrazu o náboženstvách v prítomnosti a minulosti sa hodia
oveľa lepšie už len preto, že kňazi (a iní ľudia pracujúci pre cirkev), by mohli
mať problém podávať neskreslené informácie o ostatných náboženských organizáciách
a navyše často nemajú prehľad o iných svetonázoroch.
Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a nastoliť v spoločnosti vedomie, že je nejaká zmena potrebná, alebo aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.
Na záver by som chcel napísať, že mi je jasné, že sa v tejto oblasti v najbližšej dobe určite nič nezmení, ale na druhú stranu verím, že ak sa niekedy niečo zmeniť má, je na začiatok potrebné rozpútať diskusiu a nastoliť v spoločnosti vedomie, že je nejaká zmena potrebná, alebo aspoň, že momentálny stav nevyhovuje všetkým.
plne suhlasim.
OdpovedaťOdstrániťNehnevajte sa, ale toto je velmi laicky napisany clanok, nicim nepodoprete hypotezy autora vyznievaju velmi naivne.Obidva vyučovacie predmety - eticka aj nabozenska vychova maju svoje ciele a napln, s ktorymi je potrebne blizsie sa oboznamit a svoje zavery konfrontovat s existujucimi faktami...
OdstrániťŠtudujem učiteľstvo, v tomto prípade aj etickej výchovy a z daného článku mám dojem, že dotyčný veľmi veľa nevie o tom, o čo tu vlastne ide. Etická výchova ponúka nenahraditeľný program výchovy k prosociálnosti, ktorý môže deti naučiť a pomôcť im rozvíjať základné a tak pre život nevyhnutné sociálne zručnosti. Tvrdiť, že predmety, ktoré vedú k výchove sú v škole zbytočné, je tvrdenie podobné asi ako, že k životu nepotrebujeme vzduch. Milý pisateľ, pouvažuj o tom.
OdpovedaťOdstrániťDolozte svoje tvrdenie statistikami, inak su to len vyhlasenia ktore krasne zneju o to viac ked su od cloveka ktory uci eticku vychovu. Samozrejme kazdy si to svoje haji, ale ci to ma efekt je vec druha.
OdstrániťNapr. romska problematika. Su preukazatelne vysledky, ze romske deti navstevujuce eticku vychovu su kultivovanejsie ako tie co nenavstevuju?
Etická výchova sa na našich školách vyučuje od 1997, a odvtedy bolo zaznamenaných množstvo pozitív. O čo ide v etike je hlavne prosociálne správanie, ktoré by malo byť významne prítomné v živote detí a mládeže. Ja sama som týmto kurzom prešla a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že mi to dalo neskutočne veľa dokonca aj mojom veku. Samozrejme, aj to je predmet, ktorý by mal byť vyučovaný predovšetkým kvalifikovaným učiteľom, ktorý nie len vodu káže ale ju aj pije a ide mu o to, deťom niečo skutočne dať. Pre mňa je smutné tvrdenie, že tieto predmety sú na školách len plytvaním času, pretože výchova predchádza vzdelanie. Keď už tak chýba rodinám, bolo by naozaj až tragické ak by vymizla aj zo škôl. A čo sa týka náboženskej výchovy, myslím si, že ak je tá vyučovaná vhodnou osobou, aj tá môže dieťa ovplyvniť v pozitívnom slova zmysle, ak nie je zameraná len na cirkevné fakty, osobne by som však náboženstvo nealternovala s etickou výchovou, ale dala ho ako dobrovoľnú voľbu, takto je to často nútenie rodičov, pritom etická výchova nemôže nikomu ublížiť. Mne len prišiel Váš článok trošku subjektivistický, i keď netvrdím, že niektoré moje tvrdenia subjektívne nie sú. Chcela som tým len povedať, že výchova je mimoriadne dôležitá, a to nie len v rodine ale aj v škole. Pekný deň
OdstrániťChodil som na etiku, ale nejaký prínos som v nej nevidel. Tým netvrdím, že by ho mať nemohla, ale v dnešnej podobe je slabá. Príčinou je možno aj to, že prinajmenšom v mojom prípade väčšina, ak nie všetci, učitelia etickej výchovy mali dvojkombináciu - etika/telesná, tj, keď si na pedagogickej vyberali nejaký ten druhý predmet k telesnej výchove, tak siahli po čomsi "ľahkom". Na iný, "ťažší" totiž nemali. No pritom nemajú ani len na tú etiku.
OdstrániťInak s autorom plne súhlasím, náboženská výchova by sa mala zmeniť, nie všetci sú katolíci, nie všetci sú kresťania. A naše znalosti o iných vierach sú veľmi, ale veľmi slabé.
V článku som písal primárne o náboženskej výchove, etickú výchovu som len spomenul ako alternatívu a po pravde musím povedať že s ňou nemám nejaký výrazný problém, hoci aj ju som zažil, a možno je to pekná myšlienka, ale v praxi mi to príde akurát ako nezmyselné plytvanie času. Možno som však videl len veľmi zlé príklady etickej výchovy a v iných prípadoch vyzerá odlišne.
OdstrániťRád by som sa Vás opýtal v čom je tento program nenahraditeľný a či existuje akákoľvek preukázaná súvislosť medzi učením etickej výchovy sociálnym alebo rozvojom dieťaťa. Totiž tvrdiť o niečom že je nenahraditeľné bez akýchkoľvek dôkazov mi príde dosť odvážne, preto dúfam že nejaké tie dôkazy existujú a boli by ste taký/a dobrý/a a poskytli nejaký zdroj kde si ich môžem naštudovať. (Ideálne tým myslím peer-rewied štúdiu)
Plus dieťa vhodené do umelo vytvoreného kolektívu iných viac menej náhodných detí je od prvej triedy prirodzene nútené zlepšovať svoje sociálne zručnosti ak chce aspoň ako tak zapadnúť, a ak nechce na silu ho nedonútite.(pod tým umelo vytvoreným myslím že je tvorený deťmi ktoré by sa inak pravdepodobne nikdy nestretli a ich schopnosti sociálne prostredie v ktorom žijú atď sa často veľmi prudko líšia)
Tak v prvom rade čo sa týka náboženskej výchovy tak som presvedčený že v momentálnej forme nevedie k akejkoľvek pozitívnej výchove.
Čo sa týka etickej výchovy ktorú obhajujete vy som menej kritický pretože si nemyslím že deťom v dnešnej forme škodí ,ale tiež výrazne pochybujem o tom že má na ne nejaký výrazný vplyv ak nejaký vôbec má. Myslím že tvrdiť že jeden predmet môže nahradiť alebo kompenzovať disfunkčnú rodinu ktorá túto úlohu nezvláda je minimálne dosť odvážne.
Myslím že táto vaša hyperbola je mierne prehnaná potreba kyslíku pre cicavce je dobre preukázaná a mnoho krát testovaná skutočnosť. Domnievam sa a možno sa mýlim (v takom prípade budem rád ak ma opravíte) že v prípade vplyvu "výchovných" predmetov na deti to tak nieje. Na druhú stranu nepochybujem tomu že škola dokáže výrazne ovplyvniť osobnostný vývoj dieťaťa po stránke morálnych a iných hodnôt robí to však ako celok a ak dieťa dostáva zlé príklady a signály na ostatných hodinách výchovné predmety s tým nič nespravia , na druhú stranu ak dostáva dieťa na ostatných hodinách pozitívne príklady výchovné predmety sú zbytočné.
Ja by som radšej konkrétne vedel aké pozitíva to boli a či je nejaký náznak že tam okrem korelácie bola aj kauzalita ale neberte ma v zlom hoci mám svoje pochybnosti o význame tohto predmetu to že mám pochybnosti ja v končenom dôsledku toho veľa neznamená a rozhodne nie som zástanca toho aby sa rušil. (na to by bolo treba zasa dôkazy že naozaj nieje efektívny a o takých neviem)
OdstrániťA vo zvyšku s vami súhlasím, tiež si myslím že náboženstvo a etická výchova by sa mali oddeliť otázka by však potom bola čo by sa namiesto náboženstva učili deti bez vyznania (respektíve deti rodičov bez vyznania).
Môj článok bol viac ako len trošku subjektívny, som si toho plne vedomý je to len môj názor nesnažím sa tvrdiť že je stopercentne správny, len môj , nič viac. (A po pravde nebránim sa priznať že toto je téma v ktorej sa nejako prudko neorientujem a spätne verím že som si ju mohol pred tým ako som ho napísal lepšie preštudovať ale čas sa asi späť vrátiť nedá a po pravde v živote by ma nenapadlo že článok vzbudí takú pozornosť)
S tým že výchova v rodine aj v škole je veľmi dôležitá plne súhlasím. Tiež Vám prajem pekný deň.
La Mettrie povedal, že k morálke sa vychováva PRÍKLADOM, nie slovami ... A povedali to aj iní. Takže slovíčka z nikoho neurobia etického človeka!
OdpovedaťOdstrániťEtická výchova je "sebaskúsenostný predmet". Učiteľ je iba rozohrávačom situácii z reálneho života a usmernovateľom. Žiaci si vyskúšajú rôzne možnosti reakcie na lekcie, ktoré im pripravuje samotný život. Mravná výchova bola vždy súčasťou výchovnovzdelávacieho procesu. Samozrejme, mali by ju vyučovať iba kvalifikovaní učitelia, ktorí dokážu udržať etické tajomstvo, a nie ako sa to dnes bežne v školstve deje, aby sa naplnil učiteľovi úväzok, tak mu pridajú učiť nejaké hodiny "nepotrebnej etiky". Výcvikom v etickej výchove by mala prejsť celá generácia.
OdpovedaťOdstrániťSom za.
OdpovedaťOdstrániťsom vyštudovaná religionistka- (Religionistika - veda o náboženstvách- ako sa náboženstvo vyvíjalo v čase a priestore, dejiny náboženstiev, doktrína. skratka je to veda, ktorá sa nezaoberá skade sa vzal Boha a pod - to je úlohou teológie a filozofie , ale exaktne skúma náboženstvo , ako vplýva na vývin ľudstva ako ľudstvo ovplyvňuje náboženstvo, jeho vonkajšie znaky a pod.
OdpovedaťOdstrániťTúto tému som navrhla jednému rimokat. biskupovi a to nechcite počuť ako zareagoval... vraj by sme tie deti iba domotali a nastolili chaos...
Podľa môjho názoru by to však pomohlo k všeobecnému rozhľadu a taktiež ako sa zachovať v prípade "lanárenia" nejakou sektou. Vedomosti a informácie ešte nikomu neublížili (snáď len tým, ktorí chcú manipulovať)
K zmene v tomto prípade nedôjde, pokiaľ to nebudú chcieť rodičia a riaditelia škôl nebudú mať viacej odvahy presadiť niečo nové...
Absolútne s vami súhlasím. Bohužiaľ asi jediná vec čo sa dá momentálne robiť je čakať a dúfať že raz bude spoločnosť otvorená aj pre všeobecné vyučovania takýchto možno nie pre všetkých úplne pohodlných informácií.
OdstrániťUcitelia dejepisu??? To snad nemysli autor vazne. Su studovani , ale "podkuti" marx-leninizmom
OdpovedaťOdstrániťPokial ucitel vedie vedie "vychovu" ako má, je jedno ci nábozensku alebo eticku, je pre tie deti prinosom, I ked v reale je to tak, ze cim maju tie deti viac Výchov, tym su nevychovenejsie. Myslim ze na takych predmetoch by mal byt priestor bojovat so sikanovanim, stmelit kolektiv, ist pomoct prirode, ci nakuknut napriklad aj do domova dochodcov. No to by sa za 45 minut casu asi nedalo stihnu, ale bolo by to pre tie deti prinosnejsie , nez blaboly z knih. Etikar by mal byt , hlavne dobry"psycholog" a na hodinach menej rozpravat a viac pocuvvat tiedeti, Mnohe nemaju doma komu. To iste plati aj o uciteloch nabozenstva, ktorí ba mali nechat deti uvazovat, a zdovodnovat a nie akukolvek diskusiu ukoncit vetou.... "lebo je to hriech, " , "je to napisane v bibliu a tak je to pravda a bodka" a pod.
OdpovedaťOdstrániťDnes suine deti, aj strasenei peklom sa im rychlo "preje".
Autora článku sa chcem poprosiť, aby mi odpovedal, či si naštudoval metodiku predmetu náboženstvo/náboženská výchova. Chcem ho poprosiť, aby mi odpovedal, či vie, že jestvuje nové kurikulum predmetu náboženstvo/náboženská výchova. Chcem ho poprosiť, aby mi odpovedal, či vie, že predmet náboženstvo/náboženská výchova prešiel reformou a overovaním. Lebo jeho článok je absolútne diletanstvo.
OdpovedaťOdstrániťRád na Vaše otázky zodpoviem, ak vám to nebude vadiť, začnem od konca. V článku som ani raz netvrdil, že by som bol na danú oblasť odborník a dokonca som niekoľko krát zdôraznil, že ide len o môj osobný názor a za nič iné som sa ho vydávať nepokúšal, takže áno, som "diletant", teda neodborník, a samozrejme máte plné práve poukázať na to, ale oveľa konštruktívnejšie by bolo, ak by ste boli taký dobrý a radšej namiesto toho povedali, v čom a prečo sú argumenty v danom článku chybné, aby som poprípade mohol zmeniť svoj názor a niečo nové sa naučiť.
OdstrániťAk mám byť úplne úprimný metodiku a kurikulum predmetu náboženstvo/náboženská výchova som si len letmo prezrel (a áno, viem, že existujú). Rozhodne netvrdím, že som si ich preštudoval, z môjho letmého pohľadu na ne však nevidím nič, čo by táto metodika a kurikulum menili na tom, čo považujem za problém tohto predmetu. Bolo by od Vás milé, ak by ste mi ozrejmili, ako to podľa Vás robia.
Som si vedomý, že predmet náboženstvo/náboženská výchova prešiel reformou, ale mojim úmyslom nebolo ani tak kritizovať obsah výuky, ako skôr jej formu. Hlavný problém totiž vidím vo vyučovaní výlučne jedného vybraného náboženstva ako neomylného zdroja všetkých morálnych hodnôt.
autor článku asi nemá dobrý prehľad, inak by vedel, že náboženstvo nevyučujú len kňazi ale aj pedagógovia. Je to odbor ako každý iný, študuje sa 5 rokov, človek píše diplomovú prácu (teraz už aj bakalársku) a dostane za to diplom. Títo pedagógovia sú rozhľadení a ich štúdium je samozrejme prepojené s dejepisom. Len toľko.
OdpovedaťOdstrániťO tomto fakte som naozaj nevedel, ak je to tak vítam to ako krok veľmi pozitívnym smerom. Každopádne aj tak osobne zastávam názor že by bolo vhodné aby tento predmet vyučovali len študovaný pedagógovia.
OdstrániťĎakujem za Vaše úprimné odpovede. Moje otázky či poznáte metodiky predmetu náboženstvo, ste vyvolali Vy sami nepravdivými údajmi. Nie je pravda, že predmet náboženstvo je vedené štýlom"prečítajme si pár príbehov z Biblie". Učiteľ je povinný sa držať učebných osnov. Nie je pravda, že v predmete náboženstvo "nejde o vyučovanie, ale o kázne". Súhlasím s Vami, že také niečo je neprípustné. Ale to nie je chyba metodiky, alebo predmetu, ale konkretnej osoby. Netreba zovšeobecňovať. Každý učiteľ predmetu náboženstva musí mať štátnice z pedagogiky bez ohľadu na to, či je to kňaz-učiteľ alebo laik-učiteľ. Súhlasím, že sa v školstve stretávame s neprofesionalitou, ale to nie je problém len predmetu náboženstvo. Pokiaľ ide o predmet náboženstvo, používa riadne schválené kurikulum, metodiky, osnovy, tzn. spĺňa kritériá ako každý iný predmet. Predmet náboženstvo teraz má nové metodiky, ktoré svojim obsahom, rozsahom a formou sú vysoko hodnotené aj zo strany učiteľov iných predmetov.
OdpovedaťOdstrániťKrátke slovo k menšine, ktorá nemá možnosť učiť sa svoje náboženstvo. Moje dieťa nie je hudobne nadané. Podľa Vašej argumentácie by bolo lepšie, aby sa neučilo hudobnú výchovu,ale mal by sa zaviesť nejaký predmet pre hudobné antitalenty alebo nejaký všeobecný predmet, aby moje dieťa nebolo diskriminované, veď nemôže za to, že nemá hudobný sluch. Tak by sa dalo pokračovať s výtvarnou výchovou, cudzími jazkymi, matematikou....
Veľmi ma mrzí ak som tvrdil nepravdy bolo to neúmyselne samozrejme chyba je plne na mojej strane mol si danú problematiku lepšie prezrieť než som to napísal. (Verte mi že ma to naozaj mrzí, čo však na tom že sú tam už asi veľa nezmení.)
OdstrániťHm chcel by som len podotknúť , uznávam (presvedčili ste ma) že máte pravdu v tom že oficiálne by tak tento predmet vedený byť nemal, to však ešte neznamená že tak často vedený nie je, osobne som mal česť takýto prístup zažiť , súhlasím však že ak sa takýto prístup vyskytne je to chyba konkrétnej osoby a tiež súhlasím že neprofesionalita je všeobecný problém (aj mimo školstva).
Hoci rozumiem Vášmu argumentu s hudobnou výchovou ktorý je inak veľmi pekný a logický ( po pravde tiež nemám žiadne hudobné nadanie a hudobnú výchovu ,možno neprávom, tiež považujem za nie veľmi významný predmet, rovnako výtvarnú hoci k tej nemám osobný negatívny vzťah) myslím si že spočíva vo výraznom nedorozumení. Ak niekto nieje hudobne nadaný a má hudobnú výchovu tak ako všetci ostatný nejedná sa o diskrimináciu. Ak väčšina detí má hudobnú výchovu a pár z nich na ňu nemôže chodiť , bez ohľadu na to či by v nej vynikali alebo nie , je to diskriminácia. Je rozdiel keď vám niekto poskytne možnosť niečo robiť a vám to nejde ako keď všetci okrem vás dostali možnosť niečo robiť a vy ani nemáte ako vedieť či Vám to ide alebo nie.
Chcel by som tiež poukázať na ďalší podľa mňa podstatný rozdiel (možno subjektivitou napáchnutý), pokiaľ viem v dejinách nebol jediný väčší konflikt spôsobený rozdielnymi názormi na hudbu. O náboženstve sa to povedať bohužiaľ nedá, aj keď by som si želal aby tomu tak nebolo. Je diametrálny rozdiel keď sa vytvorí skupina detí ktorá je v hudbe nadaná a skupina detí ktorá v nej nadaná nie je (po pravde väčšina), a keď sa vytvorí skupina detí ktoré veria že všetky deti ktoré do tejto skupiny nepatria pôjdu do pekla, a hoci nepopieram že náboženstvo má aj pár veľmi pozitívnych myšlienok, myslím že sa nedá poprieť že toto je jedna z tých dosť výrazne rezonujúcich a obávam sa že zároveň aj dosť negatívnych.
Súhlasím s autorom s vedomím, že ide o jeho subjektívne stanovisko vychádzajúce aj z jeho vlastných skúseností.
OdpovedaťOdstrániťNáboženská výchova vyučujúca jedno-jediné náboženstvo je diskriminačná a mala by byť zakázaná.
Ani jednému z mojich troch detí som toto vyučovanie neumožnil navštevovať, pretože odmietam deformovať ľudskú osobnosť už od detstva tým, že mu nechám natĺkať do hlavy jedinú pravdu, ktorá ňou na konci dňa ani nie je.
Súčasná náboženská výchova vedie deti ku xenofóbii a učí ich, že diktatúra a slepá poslušnosť bez rozumu je to pravé.
Reálny život cirkevných predstaviteľov navyše vedie deti k domnienke, že pretvárka a faloš môžu byť spoločenskou normou.
Podla mojho nazoru su prakticky vsetky, ale tym myslim naozaj vsetky predmety, ktore sa volaju x-vychova v sucasnej podobe zbytocne.
OdpovedaťOdstrániťVychova ma suplovat, pri totalitnejsej doktrine nahradzat rodicov a vstepovat detom hodnoty, ktore vyhovuju danemu rezimu (je jedno ci je totalitny, pseudo demokraticky ci socialisticko rozkradacsky, za poslednych 30r sme presli kazdym z nich).
Toto je pre mna ako slobodu milujuceho cloveka scestna metoda k vychove priemerneho stada.
Ak uz by mala existovat "vychova" v skole, bola by to vychova k prezitiu, cloveka v izolacii aj cloveka v skupine. V tomto jedinom predmete by mohla byt zhrnuta eticka, telesna, nabozenska, zahradkarska, obcianska, branna, vytvarna, hudobna vychova aj dielenske/technicke/rucne prace (neviem ktore sa aktualne vyucuju - ja som mal na ZS vsetky vymenovane). Napr. pri velkej hre na staroveku spolocnost. Kolko deti vymeni plastelinu za pesnicku ? Kriedu za obraz ? Vyrobene pravitko za vysivany snuptychel ? Ako sa kumuluje bohatstvo u schopnejsich a preco neschopni ostavaju chudobni alebo sa uchyluju ku kradezi ? Ako a preco dochadza ku konfliktom ? Kedy dojde k zavisti, lebo Petrik pekne maluje a uz ma kried a drevenych pravitok celu hromadu a Tomasko sice nic nevie, ani spocitat tu kriedu, ale tiez by chcel. Ake ma moznosti ? To pripravi deti, hlavne na ZS, do reality viac ako vseobecne vychovy abstraktnych predmetov.
Historicky platny fakt je, ze skolske vychovy nemali za ciel vychovavat obcanov, ale poddanych, sedliakov, sluhov, uradnikov, vojakov, remeselnikov, ale vzdy a bezprecedentne poslusnych voci vladarom. Forma a napln spred 2 stovak rokov (tie marginalne upravicky nepovazujem za systemovu zmenu). Spolocnost sa medzi casom pohla trocha dopredu a trapia ju ine veci nez za Marie Terezie.
Len co ma tak zhruba napadlo.
Doposial nikto zo zastancov etickej a nabozenskej vychovy nezadal jedinu statistiku, ci metody resp. sposob vyucovania je efektivny a potrebny v skolskom systeme. Stale sa tu len pouzivaju formulacie "ze detom to len prospeje a pod." co je subjektivne posudenie bez akehokolvek dolozenia. Ked si zoberiete napr. predmet matematika tak sa da velmi jednoducho vyhodnotit ci je predmet zbytocny alebo nie. A ak je aj akykolvek predmet zaradeny do vyucovacieho procesu mal by neustale podliehat kontrole z hladiska efektivnosti. Kedze predpokladam ze ziadna statistika efektivnosti etickej a nab vychovy neexistuje tzn ze urcite nepriebieha ani kontrola vyucovacich metod a tym padom su tieto predmety zaradene len domniekou "Nam sa zda ze to ma efekt, Nam sa zda ze to bude pre deti prospesne, Nam sa zda ze to funguje.".
OdpovedaťOdstrániťVytvorit metodologiu je vec jedna a skontrolovat ci funguje je vec druha.
Dalsia vec je ta ze mnoho prispevkov tu uvadza ze nie su kvalifikovani ucitelia na dane predmety. Na co potom sa uvedene predmety zaradovali do vyucovacieho procesu, pokial niesu vhodni ucitelia? To je ako kricat podu je potrebne orat, dat druzstvam povinnost ju orat ale to ze dane druzstvo nema traktoristov to nikoho nezaujima. Aky ma vobec vyznam vyucovat tento predmet? To ze sa najde 1 zo 100 ucitelov ktory ma k tomu vztah?