Prednedávnom vzbudilo v médiách celkom veľký rozruch pristátie amerického
výskumného vozidla Curiosity na Marse. Samozrejme, netrvalo dlho, a ozvali sa
prvé hlasy tvrdiace, že dať 2,5 miliardy dolárov na niečo také, sú proste
vyhodené peniaze. Osobne mi prídu takéto námietky ako úplne neférové,
pretože táto suma vyčerpaná v priebehu ôsmych rokov na obohatenie našich
znalostí o vesmíre nie je vôbec taká
veľká, keď sa napríklad zoberie do úvahy, že ľudia boli zo svojich vlastných
peňazí zaplatili za návštevu filmu Avatar dokopy 2,78 miliardy
dolárov, pričom dúfam, že keď poviem, že prínos tejto druhej investície pre
ľudstvo bol oveľa menší, nebudem znieť ako niekto, kto neznáša filmy.
Priority vlád sú inde
Ak chceme vidieť ako záleží
vládam na rozšírení nášho poznania a urýchľovaní technologického pokroku,
s čím sa podľa mňa spája aj obrovské množstvo ekonomických benefitov, je
užitočné pozrieť sa na to, koľko sú do neho ochotné investovať
v porovnaní s inými oblasťami. V tomto článku budem výšku
dotácií pre vesmírny výskum porovnávať s dotáciami pre armádu.
V roku 2011 bol rozpočet
americkej armády 711 miliárd dolárov a rozpočet NASA 18,48 miliardy.
Samozrejme, veda nie je v USA financovaná len cez NASA a tak si môžeme
k tomuto pripočítať ešte pár miliárd, ale
nepomer medzi financovaním týchto dvoch sektorov ostane aj napriek tomu
očividný. Ak si myslíte, že toto sa týka len USA, obávam sa, že sa mýlite
a v skutočnosti je situácia vo zvyšku sveta buď veľmi podobná, alebo
ešte horšia. Podľa niektorých zdrojov dali na vesmírny výskum vlády v roku 2011 a 2012 dokopy 32
miliárd dolárov, zatiaľčo podľa niektorých zdrojov celosvetové výdavky na
armádu dosiahli v roku 2011 1,735
biliónov dolárov, podľa iných zdrojov ešte viac. Samozrejme, nerobím si ilúzie,
že by sa tento pomer mohol niekedy obrátiť, ale ak by sa dávalo čo i len
o desatinu menej na zbrojenie a tieto financie sa využili na vesmírny
výskum, mohli by sme navštíviť Mars, či vybudovať základňu na povrchu iného
vesmírneho telesa. Prečo si niečo také myslím? Napríklad v roku 2002 Rusko
navrhlo plán vyslania človeka na Mesiac v spolupráci s NASA
a Európskou vesmírnou agentúrou, pričom odhad ceny takéhoto projektu bol 20
miliárd dolárov. Dohoda bola zamietnutá aj pre finančné dôvody a hoci je
treba povedať, že tento konkrétny návrh označilo mnoho odborníkov za
nerealistický, aj v ďalších návrhoch misií na Mars sa ráta s podobnými
sumami (dokonca súkromný projekt s názvom Mars One, ktorý podporuje aj držiteľ
Nobelovej ceny za fyziku Gerard 't Hooft, odhaduje, že cena vyslania prvých 4
ľudí na Mars by bola okolo 6 miliárd dolárov).
20 miliárd sa môže aj napriek všetkému čo som napísal vyššie stále zdať ako obrovská
suma vzhľadom na otázny prínos takejto aktivity, no napríklad pôžičky Grécku, ktorých účinnosť tiež
spochybňuje veľké množstvo ľudí, dokopy
dosahujú výšku väčšiu ako 10 násobok tejto sumy. Ďalším príkladom toho,
že problém nie je v nedostatku peňazí, ale v chýbajúcej politickej vôli,
je napríklad fakt, že suma, o ktorú štát
ročne prichádza kvôli oslobodeniu cirkví od platenia daní, bola len v USA vyčíslená
na 71 miliárd, pričom skutočná suma môže byť aj vyššia. Navyše tých približne 20 miliárd, ktoré by
stála ľudská misia na Mars, by samozrejme nebolo
treba zaplatiť v priebehu jedného roka, ale v priebehu dlhšieho
časového obdobia, inak povedané, ak by projekt trval napríklad len 5 rokov, ročne
by stál 4 miliardy dolárov, z čoho vyplýva, že ak by napríklad už spomínané Spojené štáty americké zdanili cirkvi, stačilo by, keby použili 5,6% z tejto
sumy za týmto účelom a zvyšných 67 miliárd by bolo možné stále použiť pre
boj proti hladu chudobe, nevzdelanosti a podobne.
Posledné, čo by som rád k téme záujmu vlád o vesmírny výskum a vedu ako takú poukázal, je nie priamo s vesmírom súvisiaca, no predsa zaujímavá skutočnosť. Najdrahší vedecký experiment v dejinách „Large Hadron Collider“ stál viac ako 4 miliardy dolárov, cena lietadlovej lode USS George H.W. Bush (CVN-77) sa však vyšplhala na 6.3 miliardy dolárov.
Na začiatku som spomínal, koľko zarobil film Avatar a teraz na záver sa chcem k nemu vrátiť a povedať, že sa možno naivne domnievam, že ak sú ľudia ochotní zaplatiť 2,78 miliardy dolárov za film, v ktorom navštevujeme iné planéty, možno by boli ochotní toľko prispieť aj na to, aby sme ich skutočne navštívili. Napríklad projekt Mars One, ktorý som už spomínal vyššie, je možné podporiť kúpou ich trička (tu) za 25 dolárov a ja si myslím, že hľadať financie medzi obyčajnými ľuďmi je správna cesta. Ak by sa, či už Marsu One, alebo inému projektu podarilo dostatočne zviditeľniť to, že ho môžu dotovať aj obyčajní ľudia myslím si, že nie je úplne nereálna predstava toho, že by sa našlo dostatok ľudí, ktorí by boli ochotní raz za rok darovať napríklad čiastku zodpovedajúcu cene jedného lístka do kina na to, aby umožnili ľudstvu navštíviť napríklad Mars. V prípade, že by sa ročne podarilo nazbierať toľko, koľko zarobil vyššie spomínaný film, možno by boli problémy s mnohými vecami, no určite nie s peniazmi.
Zdroje:
http://www.newscientist.com/article/dn2511-russia-proposes-manned-mars-mission-by-2015.html